Kvalitné bývanie - inšpekcia nehnuteľností
Dátum pridania: 26.9.2022
Jeden náš kolega sa rozhodol zariskovať a objednal si byt od developera. Na jeho obranu uvádzame, že byt si objednával tesne pred kolaudáciou bytového domu. V byte sa mohol pred jeho rezerváciou poprechádzať, videl stav spoločných priestorov, okolia, mohol si preveriť históriu výstavby, developera a širšie súvislosti. Takže nebol to hazard, bol to primeraný risk. Išlo o obyčajný 2-izbový byt, lepšie povedané dvojgarsónku v prevedení deluxe (čo je verzia s balkónom, v jeho prípade s loggiou). K bytu si priplatil skladovaciu kobku a parkovacie státie. Najdôležitejšie zo všetkého: byt si objednal v prevedení holobyt. Prečo? Lebo máme dlhoročné skúsenosti a vieme, ako to funguje s dokončovacími prácami. Nikto z nás si nepotrebuje kupovať byt s fejkovými parketami, papierovými dverami a sanitou II. triedy, čo je – mimochodom – bežný obraz mnohých developerských projektov od Bratislavy po Košice. Developeri to síce nazvú „kvalitné materiály“, prípadne „nadštandard“, no my veľmi dobre vieme, ako je to v skutočnosti. Viac sa o tomto fenoméne dočítate v našej knihe Pozor, novostavba!, ktorá by mohla byť skvelým (nielen vianočným) darčekom pre všetkých, ktorí zvažujú kúpu novostavby.
Aby sme nezabudli – byt sa nenachádza v Bratislave, ale dosť ďaleko od nej, v bežnom okresnom meste. Ako sa ďalej dočítate, rozdiely medzi Bratislavou a regiónmi sú zjavné a dočkal sa ich aj náš kolega. Ale nepredbiehajme.
Touto realitnou investíciou sa náš kolega vyhol dvom najväčším rizikám: nekupoval byt takzvane z papiera a kupoval ho v štádiu holobyt. Teraz preskočíme čo všetko pred rezerváciou zvažoval, ako vyberal a prečo si vybral byt na príslušnom poschodí, s danou orientáciou atď. On v tom byte chce reálne bývať, nekupuje ho na kšeft, záleží mu kvalite bývania.
S blížiacim termínom prevzatia sa začali stupňovať posmešky a humorné narážky nás ostatných. Niektorí sme mu odporúčali navštíviť obvoďáka s preventívnou preskripciou upokojujúcich liekov. Byt síce už videl, no vieme, že to nemusí vôbec stačiť. Každý z nás už preveril stovky nehnuteľností. Navyše, nekupuje v Bratislave, a tak očakával nižšiu mieru profesionality. V Bratislave sme si všimli, že niektorí developeri dávajú kupujúcim pri odovzdaní bytu „pozornosť podniku“ – fľašu sektu, dvojicu uterákov alebo nejaký iný bytový doplnok. My sme vo firme začali tipovať, čo dostane on. Najlepší kurz získala plechovka piva z diskontu.
Deň D sa blížil, no neprichádzal. Podpis jednej zmluvy, druhej zmluvy, do toho kolaudačný proces a chaos bankových úradníkov. Prvá vec – dodržanie termínu odovzdania bytu začiatkom mája – nevyšla. Meškanie utešene narastalo a bolo jasné, že toto nepôjde hladko. Prišiel júl a naraz súrny telefonát, že byt si môže prevziať hoci aj zajtra. OK, povedali sme si vo firme, hurá systém je developerská istota. Na preberanie sme nominovali ešte aj druhého inšpektora. Robíme to tak skoro vždy aj pri našich komerčných aktivitách. Písali sme o tom už viackrát.
Termín prevzatia si náš kolega napokon dohodol o pár dní neskôr. Celé to manažoval realitný maklér, ktorý mu oznámil, že byt bude odovzdávať „majster“. Nie majster sveta, ale taký stavebný; zrejme mal na mysli stavbyvedúceho. Naša dvojica inšpektorov dorazila 10 minút vopred, a mali tak možnosť hneď skontrolovať parkovacie státie. Ako sa dočítate v 2. časti, dobre spravili.
Preberacie konanie začalo v provizórnej kancelárii majstra. Budeme ho volať profesionálnejšie, povedzme zástupca odovzdávajúceho, v skratke ZO. Vypísali sa identifikačné údaje, odovzdali kľúče a mohlo sa ísť do bytu.
A tam sa začali diať veci...
V prvom rade si naša dvojica kolegov uvedomila, že byt im odovzdáva niekto, kto sa nepreukázal, že má hodnoverné potvrdenie, že byt vôbec môže odovzdávať. Tento amaterizmus funguje aj v Bratislave, kde ho na niektorých adresách dotiahli do úplnej absurdnosti – byty odovzdávajú brigádnici! Teda nikto, s kým ste podpísali zmluvu, ale kľudne to môže byť slečna, ktorá včera dokladala mrkvu v supermarkete.
Našťastie, ZO vyzeral znalý veci. Bol to pán po 50-tke; neskoršou lustráciou sme si potvrdili, že má kvalifikáciu na stavbyvedúceho. Na každej inšpekcii je lepšie, keď nás sprevádza odborník, ako nastajlovaná modelka, ktorá ani nevie, kde je sever(ná strana). Doslova.
ZO sa musel v duchu riadne čudovať, na čo si so sebou nesieme dva veľké kufre, dvojmetrovú vodováhu, uholník a ďalšie rozmerné meradlá. Ale už čoskoro mu bolo všetko jasné.
Začali sme kontrolou FTP káblov, pretože prípadné poškodenie by mohlo predstavovať rozsiahle opravy (v krajnom prípade aj búranie a nové drážkovanie podlahy a stien). Žiaľ, v rozvádzači nachádzame iba dva káble bez RJ koncoviek. Tým pádom nemôžeme nič skontrolovať. ZO tvrdí, že ak bude nejaký problém, tak sa potom opraví. V duchu ďakujeme pekne za takú „opravu“, pretože veľmi dobre vieme, ako hrozne to môže skončiť. Na lepšie vysvetlenie: FTP káble slúžia na prenos dátového signálu, cez ne sa človek pripojí na internet a káblovú televíziu. Každý kábel pozostáva s ôsmich jemných žiliek a stačí malé poškodenie a veľký problém je na svete.
Kúpeľňa v byte je minimalistická. Doslova. V sprchovacom kúte nachádzame hydroizolačný náter. Na podlahe sú nalepené izolačné pásky, v kútoch stien, žiaľ, už nie. Na našu otázku prečo chýbajú, dostávame klasickú odpoveď: To je štandard. Prevraciame oči a potichu ďakujeme za to, že sa byt preberá v stave holobytu, pretože tú hydroizoláciu si náš kolega spraví ešte raz a tentoraz poriadne. Na druhej strane si v zlomku sekundy uvedomujeme, že rovnako bola spravená hydroizolácia o poschodie vyššie, čo veru nie je dobrý pocit.
Obr. 1 Izolačná páska je iba pri podlahe (žlté šípky), v kútoch stien chýba (červené šípky)
Príprava na inštaláciu záchodovej misy patrí do kategórie: Som inštalatér a neviem, či mám rád svoju prácu. Inak sa totiž nedá nazvať osadenie celého splachovacieho mechanizmu so závitovými tyčami v nesprávnej výške. To, že sú nakrivo, je ďalší nechcený bonus. K tomu všetkému vidíme, že prívod a odvod vody je zjavne osovo vychýlený.
Obr. 2 Asymetria
Obr. 3 Závitové tyče vo výrazne odlišnej výške
Pohľad do malej výmenníkovej stanice tiež nepresvedčil. Polypropylénové rúrky a kolienka už dávno nepatria medzi našich favoritov a fixácia PUR penou je "klasika". S tým sa už nedá veľa robiť, to je ten materiálový "štandard".
Obr. 4 Prívodné vodovodné PPR rúrky (čierne šípky)
Kontrola stien dopadla zo všetkého asi najhoršie. Na prvý pohľad sa javilo, že vymaľované je celkom slušne, avšak po bližšom pohľade sme zistili, že v celom byte nie je jedinej steny, ktorej povrch by bol ako tak v poriadku. Zatečené, zrolované, zmrvené a všakovako inak nekvalitné povrchy na nás kričia až z toho vzniká ozvena.
Obr. 5 Ryhy a stekance farby na povrchu steny
Obr. 6 Zatečené prebytky farby na stene
So zoznamom nedostatkov zďaleka nekončíme. Nabudúce (už o týždeň) pokračujeme opisom dverných otvorov, loggie a kuchyne. Prezradíme, že náš kolega síce ešte nie je v opatere psychiatra, avšak – obrazne povedané – práve vošiel do čakárne...
>> Novší článok: LVIII. Inšpektor si preberá vlastný byt. Skončí na psychiatrii? 2. časť
<< Starší článok: LVI. V parku, pri tej soche
