LVI. V parku, pri tej soche

Stavbárske matiné

Dátum pridania: 30.7.2022

Ľudia sa zvyknú stretávať pri špecifických dielach, ktorými sú veľmi často sochy. Stretneme sa pri Čumilovi – každý Bratislavčan vie, kde to je. Stretneme sa pri moráku – každý Trenčan vie, že je reč o morovom stĺpe na Mierovom námestí. Tieto výtvarné diela vytvárajú, príp. dotvárajú atmosféru a bez nich by priestor pôsobil fádne a nezaujímavo. No ľudia často poriadne nevedia, kde sa to vlastne stretávajú. Nepoznajú zmysel morových stĺpov a niektorí si pri soche Hviezdoslava dokonca myslia, že to bol astronóm, ktorý sa zaoberal hviezdami...

Prvky drobnej architektúry sú často excelentné umelecké diela, inokedy národné kultúrne pamiatky a niekedy, žiaľ, iba plytké formy hmoty, ktoré s umením nemajú nič spoločné. V seriáli Tajomstvá nehnuteľností sme tejto téme venovali osobitný text, kde sme si zmienili, ako to funguje v Chicagu (socha Stana Mikitu), Bratislave (Vladimír Dzurilla), Barcelone (Ladislau Kubala Stecz) či Bardejove (Beatles).

V predošlom článku sme písali o presune kostola o vyše 800 metrov v českom meste Most. Pri výšľape takmer 200 schodov na ochodzu jeho veže sme z výšky zaostrili na akýsi odpočinkový priestor s kamenným súsoším a lavičkami.


Lavičky boli prosté, bez opory chrbta. Orientované boli na pieskovcové súsošie, ktoré sme sa rozhodli troška bližšie preskúmať. Inžiniersky masterpiece – presun gotického kostola na kolieskach – v nás zanechal veľký dojem a ponúkol otázku: Čo ďalšie sa ešte kvôli ťažbe uhlia presúvalo? Pri pohľade na zadnú stranu súsošia, bolo všetko jasné.


V spodnej časti vidíme betónový základ, vrátane štrkových hniezd, čo je neklamný znak zníženej kvality betonárskej práce. Na takýto základ by veru súsošie v 18. storočí neumiestňovali. Je jasné, že toto súsošie sem bolo presunuté. Bol mu vytvorený betónový základ a umelo dotvorené okolie (lavičky, výsadba stromov, chodníky).


Pohľad spredu prezrádza vek diela okolo 250 až 300 rokov. To odhadujeme z evidentnej barokovej formy stvárnenia. Tiež vidíme, že ide o neúplné dielo, z ktorého sa nepodarilo zachrániť najmenej dva artefakty. To usudzujeme z prázdnych bočných pilierov, na ktorých nie je žiadna socha ani iná ozdoba (guľa, váza a pod.).


V stredoeurópskom regióne (SVK, CZE, HUN, AUT, POL) sa vyskytuje niekoľko typov exteriérových sôch (plastík, pomníkov). Veľmi často to sú:
a) spisovatelia, umelci a politici (miestni, národní)
b) svätci a náboženské symboly
c) postavy z gréckej a rímskej mytológie, múzy (často v blízkosti divadiel) a alegórie
d) pripomienky tragédií (vojny, epidémie)

Aj preto nájdeme v najstaršom verejnom parku v strednej Európe (Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke) sochu Janka Kráľa. Logicky. Dohodnúť si pri jeho soche stretnutie, a pritom nevedieť, kto to bol Janko Kráľ, je smutné, no žiaľ, dosť časté. Stretneme sa v parku, tam pri tej soche s veľkým kvetinovým záhonom – aj takto sa dá opísať Janko Kráľ.

Súčasťou základného vzdelania, spoločenského rozhľadu a historických súvislostí má byť schopnosť spoznať osoby a výjavy, ktoré sme uviedli v prvej kategórii. Spisovatelia, umelci, športovci, učitelia (Komenský, Branecký a i.), národ-rozvíjajúci politici a podobné osobnosti. Správny Brit by mal vždy a na ktoromkoľvek mieste spoznať sochu či bustu Winstona Churchilla. A správny Slovák by mal byť schopný identifikovať Štúra, nech je zobrazený hoc aj netradične.

Druhú skupinu zatiaľ preskočíme a pristavíme sa pri tretej. Identifikácia alegórií a mytologických postáv býva najzložitejšia a vyžaduje si špeciálne štúdium. Táto množina sa týka úzkeho okruhu odborníkov a historikov umenia.

Štvrtá kategória by ale už opäť mala byť „povinnou jazdou“ každého absolventa základnej školy. Nepoznať význam morových stĺpov a vojnových pamätníkov (Dukla a i.) je smutná vizitka.

Zostala nám druhá oblasť – sochy svätcov – čo by mal byť slušný vedomostný stred. Postavy by sme mali rozpoznať, aj keď nie sme spojení so žiadnou cirkvou. Pretože práve tie boli často umiestňované na mosty a iné miesta, pred ktorými sa ako turisti fotíme a ako miestni obyvatelia stretávame.

Svetovým fenoménom je Karlov most v Prahe. Takmer každý o ňom hovorí, aký je to pekný most „so sochami“, no nie veľa ľudí vie, aké sú to sochy. Či sú to originály alebo iba kópie, či sú z kovu, betónu alebo kameňa. Ak ste z Nitry, opýtajte sa miestnych, či vedia, koho sochy sú inštalované na moste vedúcom na Hrad...

My sa dnes zameriame na súsošie v severozápadnom českom meste Most. Celý stredoeurópsky región je známy úctou voči Jánovi z Nepomuku. V Čechách dosahuje jeho „popularita“ maximum. Svoju sochu má aj na Karlovom moste a v Moste (meste) má pri dekanskom kostole dokonca sochy dve. Najprv na pilieri tesne pri kostole a potom aj v tomto presunutom súsoší. Aby sme ho vedeli rozpoznať, musíme vedieť, s akými atribútmi je znázorňovaný. Pretože zo samotného súsošia sa to nedozvieme – nie je tam žiadny nápis ani popis. Svätý Ján Nepomucký sa zobrazuje s päticou hviezd (mimochodom, P. O. Hviezdoslav sa zobrazuje s fúzami, nie s hviezdami!). S hviezdami preto, lebo ľudová legenda hovorí, že hviezdy sa zjavili na hladine Vltavy, keď vyplávalo jeho utopené telo; iná legenda poukazuje na slovo tacei, čo je päťpísmenkové latinské slovo znamenajúce „mlčal som“, prípadne je to poukaz na päť charakterových vlastností tejto osoby. Každopádne je Ján z Nepomuku okrem hviezd takmer vždy zobrazovaný s relatívne masívnym krížom (položeným na predlaktí), typickou čiapkou (biretom) a rehoľným hávom (sutanou). Pri pohľade na ústrednú postavu súsošia preto nemôže nastať žiadna pochybnosť, že ide o Jána Nepomuckého.


Postavy po stranách si už vyžadujú trošku hlbšie vedomosti. Naľavo vidíme kardinála Karla Boromejského, ktorý sa teší najväčšej úcte v Taliansku, ale ani v Čechách nie je na okraji záujmu (množstvo sôch, v Hradci Králové je hotel s názvom Boromeum, nemocnica v Prahe atď.). Vpravo vidíme Alžbetu Uhorskú (mimochodom, Košičania majú po nej pomenovanú katedrálu). Alžbeta je postava z „nášho“ regiónu. Obe krajné postavy majú spoločného menovateľa – poskytujú istý spôsob útechy niekomu inému (chudobným, zomierajúcim). Alžbeta je zobrazovaná ako poskytovateľka almužny; v tomto prípade drží v ruke ošítku s chlebom. Karol Boromejský je v kardinálskom odeve, s povrazom okolo krku rozdávajúci eucharistiu.


Z hľadiska výberu postáv ide o premyslenú kompozíciu a jasný súlad postáv, ktorým je dielo venované. Ani my nie sme historici umenia a špecializovaní odborníci na sochy, ale ako stavební inžinieri v tomto diele už na prvý pohľad vidíme vysokú kvalitu a dokážeme ho aspoň v základných rysoch „prečítať“.

Presunutý dekanský kostol v Moste dnes už nepatrí cirkvi. Je to stavba využívaná na mnoho kultúrnych a spoločenských podujatí. Stojí mimo centra mesta. Okolie je skôr prázdne, no práve prázdnota dáva možnosť vyniknúť monumentalite stavby, ktorá je príťažlivá aj z diaľky.

Súsošie Jána Nepomuckého, Karla Boromejského a Alžbety Uhorskej bolo tiež presunuté. Stojí opodiaľ kostola a celkovo dotvára pokojnú atmosféru, ktorú – ako sme si všimli – s obľubou vyhľadávajú turisti. Napriek nie 100% technickému stavu zmienených pamiatok, môžeme toto miesto vrelo odporučiť na návštevu.

Tieto a podobné diela tvoria našu historickú pamäť, naše kultúrne a stavebné dedičstvo. Mali by sme k nim pristupovať so zvýšenou pozornosťou, chápať zmysel ich „výroby“, inštalácie a odkazu. Pretože kedysi sme tu mali morové epidémie, z ktorých sa nám zachovali monumentálne stĺpy a dnes máme covid, z ktorého sa nám zachová... no, veľké očakávania asi nie sú na mieste. Kedysi sme postavili lanovku na Lomničák, a dnes nevieme dostavať ani smiešnu električkovú trať v Petržalke. Príčin je viacero, no k neschopnosti prispieva aj znížená miera chápania umenia a expanzia hamižnosti. Umelecké dotvorenie stavieb je veľmi dôležité.

Mimochodom, spoznali by ste skôr sochu V. I. Lenina alebo sochu Boženy Slančíkovej-Timravy? Ak Lenina, potom sa niekde stala vážna chyba. Dobrou správou na záver je, že stále máme všetci čas doplniť si rozhľad.


>> Novší článok: pripravujeme ...
<< Starší článok: LV. Tip na letný výlet: kostol na kolieskach a tesársky sen

Chcete mať pohodlný prístup k seriálom Stavbárske matiné a Tajomstvá nehnuteľností?

Budeme vám posielať link na čerstvé vydania.
Je to zadarmo, žiadna cenzúra ani obťažujúca reklama vedľa textov.


Fotogaléria