V. Cap záhradníkom

Dátum pridania: 18.01.2015

Pravidlá tohto seriálu nájdete v jeho nultom dieli.

Haniska, okr. Košice - okolie
V Haniske majú barokový kostol, ktorý je z architektonického hľadiska významnou stavbou, a to až tak, že je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Amaterizmus pri jeho opravách a údržbe, vrátane (ne)záujmu slovenských pamiatkarov, výborne ilustruje táto fotka. Jednotlivé detaily si teraz vysvetlíme.

Na úvod treba uviesť, že máme vážny dôvod sa domnievať, že všetky stavebné úpravy boli vykonané „načierno“. Pretože legálne použiť odľahčené antikorové nosníky na ad hoc striešku barokovej stavby by znamenalo, že pamiatkari chodili možno do podobných škôl ako my, avšak učivo pochopili presne naopak... Poďme ale k veci.

1 - dažďový zvod je kombináciou rúr FeZn, PP a PVC. PVC najmä preto, lebo sa to neoplatí kradnúť – pôvodné medené rúry boli totiž ukradnuté. Výsledné prevedenie na barokovom kostole si však určite zaslúži iný výsledok;

2 - odľahčené antikorové nosníky sú skutočnou trefou do čierneho. Prečo sa už vlastne neodtínajú ruky?

3 - lexan na strieške by rozhodne uspel na zastávkach MHD, každopádne na tomto mieste je to pokračovanie trefy z čísla 2. Zlyhaním je aj riešenie styku striešky s fasádou;

4 - autori dotiahli svoje úsilie do konca a pridali aj tuning v podobe odvodňovacieho žľabu. To je z praktického hľadiska jediné pozitívum na celej strieške. Paleta materiálov dažďových zvodov a žľabov sa z počtu 3 (viď. 1. bod) zvyšuje na ťažko prekonateľné 4;

5 - s výmenou dverí budú miestni ľudia spokojní, sú z masívneho dreva, povrchová úprava (zrejme) červený smrek. Farba pekne ladí z polyvinylchloridovými rúrami. Možno sa aj pohodlne otvárajú, takže zdá sa to byť user-friendly výsledok. Škoda, že okná presbytéria, no najmä hlavné vstupné dvere do kostola sú v tmavohnedej povrchovej úprave (hl. dvere sú na opačnej strane, ale čo oko nevidí, srdce nebolí), montáž nebola vykonaná v súlade s STN a murárske vyspravenie ostenia sa nesie v duchu hard-core tuningu. Yes!

6 - oplechovanie okenného parapetu je v poriadku, no začínajú sa tu prejavovať prvky biokorózie, čo je prirodzený jav. My budeme so záujmom sledovať ako to lokálpatrioti uchopia. Čakáme prekvapko;

7 - plechová zvislá rúra by mohla zmiatnuť aj skúsených stavbárov. Slúži na odvetrávanie interiérového sokla (podlaha v kostole je nižšie ako vonkajší terén). Toto riešenie treba pochváliť, pretože plní svoj účel a interiér stavby nie je zavlhnutý.

Čo chceme týmto príspevkom povedať? Najmä to, že ochrana pamiatok je v slovenských pomeroch na úbohej úrovni. „Ty pamiatkar“ je zaiste horšou nadávkou ako „Ty developer“. Príklad, ktorý sme dnes uviedli, nie je o nedostatku peňazí. Je to o architektonicko-stavbárskom chaose, ku ktorému sa pridal miestny farár a lokálni dobrodinci (kutilovia). Dokopy vznikla exemplárna skupina capkov, ktorí sa rozhodli byť záhradníkmi. Jedno dobré riešenie (bod 7) je prevalcované plejádou nesprávnych. Prevažne takto vyzerá slovenská prax pri opravách a údržbe historických stavieb. Ak by vari niekto namietal našu zaujatosť voči kostolom na východe, pridávame link o tom, aké huncútstva sa dejú pri obnove hradu na západe.


>> Novší článok: VI. Prechádzka po Vyšehrade
<< Starší článok: IV. Dva príklady: jedna fasáda a jedna strecha

Fotogaléria