XI. Ako vyzerá návrh kúpeľne „zadarmo“

Dátum pridania: 27.4.2017

Pravidlá tohto seriálu nájdete v jeho nultom dieli.

Bratislava
Developeri a rôzne kúpeľňové štúdiá často lákajú potenciálnych klientov na slogan „Návrh kúpeľne zadarmo“. Podmienkou obyčajne je, že si následne musíte zakúpiť materiál (obkladačky, dlaždice, sanita) u nich. To je úplne v poriadku.

Pozrime sa ale na proces tvorby návrhu, ktorý je „zadarmo“. Dizajnér/ka zaiste nepracuje v štúdiu zadarmo. Legálny vizualizačný softvér tiež nie je zadarmo. A keď je táto ponuka spojená s výstavbou nového bytového komplexu, povedzme 150 bytových jednotiek, potom kúpeľňové štúdio musí „zadarmo“ obslúžiť 150 rôznych kúpeľní (ak je v byte samostatné WC, tak to máme krát 2). Viaceré z nich sa dispozične opakujú, ale i tak – vybaviť 150 klientov si vyžaduje značnú časovú dotáciu. Do toho príde faktor tzv. klientskych zmien a rôznych úprav, ktoré si klienti časom premysleli a niektoré kúpeľne sa prekresľujú aj 2-3x. Počet celkových návrhov môže pokojne dosiahnuť aj 300. Kúpeľňové štúdio ich robí „zadarmo“. Obyčajne na návrhoch pracujú 1-2 ľudia a nie je v ich silách evidovať v hlave všetky zmeny. Preto dochádza k chybám a klienti si počas preberacích konaní v novostavbách nájdu riešenia, ktoré nesedia s ich požiadavkami. Iné rozloženie obkladov a dlažieb, iné typy namontovaných umývadiel, nesprávna príprava pre zrkadlá, inak otočené zariaďovacie predmety atď. Avšak návrh bol „zadarmo“.

Ani toto by nemusel byť problém (byt nepreberiem a počkám si na opravu, ktorá ide na vrub zhotoviteľa, príp. štúdia). Tým skutočným problémom je, že aj zdanlivo dobrá kúpeľňa má viacero chýb, ktoré si klient uvedomí až po našom upozornení. Ergonómia, typológia, dispozícia, zdravotechnické inštalácie, vzduchotechnika, osvetlenie a elektroinštalácie, bezpečnosť (safety), stavebná fyzika (akustika) a ešte niekoľko ďalších oblastí by mal dobrý návrhár kúpeľní ovládať. Skutočnosť je taká, že neovláda a pri 150-300 návrhov „zadarmo“ aj samotní dizajnéri pristupujú k návrhom laxnejšie (metóda copy and paste). Česť výnimkám.

Dnes si ukážeme konkrétny príklad, na ktorom chceme ukázať, s čím je potrebné počítať, keď máte návrh kúpeľne „zadarmo“, najlepšie od nejakého veľkého kúpeľňového štúdia. V praxi sa nám dlhoročne potvrdzuje, že čím je štúdio väčšie, tým nižšia bude kvalita výsledku. Poďme na to.

Toto je sken pôdorysu kúpeľne s integrovaným WC v byte jednej novostavby väčšieho bytového komplexu.

Na nerozumnú polohu radiátora (vo vani!) upozorňoval v kúpeľňovom štúdiu už samotný klient. Presunuli ho na miesto označené zelenou farbou.

Takto vyzeral výsledok počas preberacieho konania, pri ktorom sme klientovi už asistovali aj my.

Odmyslime si dekoratívnosť a zamerajme sa na podstatu. Aké chyby vidíte?

Začnime dispozíciou. V kúpeľni ešte nie je pračka. Má vyhradené miesto (pri radiátore), ale pokiaľ počítate s predným plnením, tak nepochodíte. Musíte si kúpiť pračku s horným plnením, ktorá je užšia (45 cm). Inak sa totiž nezmestíte na WC. Zároveň, keď do určeného priestoru pračku umiestnime, znemožníme si prístup k termostatickej hlavici radiátora, ktorá mala byť inštalovaná na opačnej strane. Pritom by stačilo, keby bol rebríkový radiátor menší (na kubatúru kúpeľne je zbytočne predimenzovaný) a presunutý na druhú stenu, viď. modrá čiarka na 1. obrázku.

Typologické zásady hovoria, že priestor pred záchodovou misou by mal byť aspoň 75 cm. Toto sa v tejto kúpeľni dosiahnuť nedá. Pri užšej pračke bude k dispozícii 65 cm, pri pračke s predným plnením iba 50 cm, čo je ergonomicky nevyhovujúce, aj keď technická norma takéto riešenie nanešťastie povoľuje. Odporúčaných 75 cm by sa dalo dosiahnuť premiestnením radiátora. To ale dizajnér/ka v štúdiu neriešil/a. Tušíme prečo.

Ďalšou chybou je riešenie prímurovky (stienky pred umývadlom a vaňou) v kontexte vane. Zalomené ostenie spôsobí nemožnosť inštalácie sprchovacej zásteny.

Vaňa je úzka, zástena by sa určite hodila. Ak si ju dáme vyrobiť na mieru (cena bude vyše 1.000,- €) a namontujeme ju, nedočiahneme k vaňovej batérii bez toho, že by sme nevkročili do samotnej vane. Toto sa rieši napríklad presunutím batérie na bočnú stenu. Vzhľadom na polohu umývadla by musela byť zástena fixná. Problém by sa dal vyriešiť domurovaním prímurovky na celú výšku kúpeľne, získali by sme zvislé ostenie a navyše by sa dali do tejto časti spraviť niky na hygienické potreby (šampóny, mydlá a pod.). Našim náročnejším klientom by sme ešte určite poradili otočiť vaňu naopak. Psychologicky je výhodnejšie ležať vo vani a mať priamy výhľad na vstupné dvere.

Všimnime si tiež drobnosť, ktorá môže rozhodiť detailistov. Umývadlo nie je inštalované symetricky na stenový obklad. To isté sa týka špárorezu vo WC zóne.

Navyše, oranžovou farbou sú zvýraznené dorezy na obkladačkách. Muselo sa rezať pri podlahe aj v hornej časti, resp. vpravo aj vľavo? Nemuselo.

Na tomto jednoduchom príklade vidíme, že za veci, ktoré sú „zadarmo“, v skutočnosti klient zaplatí dva krát. Prvýkrát je samotný návrh – pochopiteľne – započítaný v predajnej cene samotného bytu. Druhýkrát klient platí pre každodennom používaní kúpeľne, ktorá ho bude obmedzovať svojim riešením.

Faktoru ponuky „zadarmo“ sa dá vyvarovať jedine tým, že si klient zaplatí skúseného bytového architekta, ktorý by mal všetky odborné faktory náležite ovládať. Celkovo to síce zvýši fixné obstarávacie náklady, ale z dlhodobého hľadiska ponúkne vyššiu kvalitu bývania.

Rovnaká kúpeľňa potom môže vyzerať na každom poschodí úplne inak. „Strednou“ cestou je využiť návrh kúpeľne od developera „zadarmo“, ale zobrať si so sebou na stretnutie skúseného bytového architekta, ktorý bude spoľahlivou prevenciou pred hurá návrhmi typu copy and paste.

Pre dosiahnutie kvalitného bývania je dobré mať možnosť voľby a pri slove „zadarmo“ byť ostražitý.


>> Novší článok: XII. Gangnam style
<< Starší článok: X. Kompas bez severky

Fotogaléria