Kvalitné bývanie - inšpekcia nehnuteľností
Dátum pridania: 1.2.2021
V predošlom vydaní s detektívnou zápletkou sme uviedli, že moderné chrliče môžu byť teoretickým – a nezriedka aj reálnym – zdrojom rôznych nepríjemností.
V porovnaní s tými historickými bývajú problémy s modernými chrličmi v umiestnení, priemere (veľkosti) a v dĺžke vyčnievania pred fasádu. Tieto nesprávne riešenia vyústia po čase do problémov. Potvrdíme si to na obyčajných bytových domoch, ktoré stoja na okraji Bratislavy a tiež na takzvaných mestských vilách, ktoré nájdeme na Hradnom kopci v centre mesta. Všetky budovy stoja viac ako 10 rokov.
Na prvom príklade vidíme nad sebou balkóny s chrličmi. Horný balkón nie je prekrytý strieškou. Dopadá naň najviac vody, ktorá je v mestskom prostredí značne znečistená. Vodu odvádza z najvyššieho balkóna chrlič. Okolie tohto chrliča je bez porúch.
Počas dažďa sme odfotili tieto balkóny ešte raz. Vidíme, že okolie chrliča na spodnom balkóne je škaredo zavlhnuté. Je to preto, lebo na chrlič dopadá voda z horného balkóna. Prská a poškodzuje omietku. Šípka ukazuje aj na zatekanie kvôli nesprávnemu oplechovaniu (to ale nie je predmetom dnešného matiné).
Na ďalšej fotke vidíme výstavu 20 chrličov. Majú podobné chyby. Tie najvyššie sú bez problémov. O poschodie nižšie sú postihnuté okolia najviac, pretože voda z horných balkónov je najviac znečistená a je jej objemovo najviac. Balkónu na najvyššom poschodí chýba strieška. Chrliče v treťom, štvrtom a piatom rade zhora sú postihnuté výrazne menej.
Čelný pohľad potvrdzuje, že najhoršie je na tom omietka v okolí chrličov na druhom balkóne zhora.
Hneď o ulicu ďalej stojí iný bytový dom, ktorý má podobné problémy. V tomto prípade slúži chrlič na odvodnenie striešky nad hlavným vchodom. Projektant ho navrhol zboku (teda oveľa lepšie ako prípad z minulého vydania nášho matiné), avšak voda dopadá na kamene. Výsledok je zlý po estetickej stránke a mikroorganizmy už rozbehli na omietke biokorozívnu diskotéku. Je iba otázkou času, kedy sa majiteľom začnú znižovať úspory vo fonde opráv...
Zaujímavá je aj ukážka balkónov, ktoré majú dva chrliče na rôznych stranách. Vidíme, že ľavá línia je výrazne v lepšom stave ako pravá. Možno chcete vedieť prečo. Najčastejším dôvodom býva spádovanie dlažby na balkóne, ľavá línia chrličov plní „záložnú“ funkciu. Ak by sa „hlavný“ chrlič upchal, voda by mohla odtekať cez záložný.
Detailný pohľad na tretí balkón odspodu prezrádza už aj eróziu fasády. V tomto prípade je dôvodom aj porucha oplechovania a nedostatočné zaizolovanie voči vode.
V prípade loggií býva situácia oveľa lepšia a potvrdzuje nám to nasledujúca fotografia. Vidíme, že fasádna omietka je pekne aj po rokoch zachovaná. Dôvod je prostý: na podlahu všetkých loggií, vrátane tej najvyššej, dopadá iba minimum dažďa a snehu.
Presúvame sa do cieľa, konkrétne na Tichú ulici na Hradný kopec. Na prvom príklade vidíme zaujímavého mačkopsa. Terasa je odvodnená štvoricou ako keby chrličov. Nejde však o klasické chrliče, ale skôr o klampiarske kotlíky, z ktorých voda padá do žľabu a potom zvislou rúrou pokračuje ďalej.
Na detailnom pohľade vidíme, že toto riešenie nebolo remeselne dobre zvládnuté. Omietka okolo ľavého kotlíka je už značne vplyvom zatekania poškodená.
Napokon posledná ukážka trojice chrličov. Pod nimi zachytáva vodu žľab. Keď si obrázok zväčšíte, uvidíte diery okolo chrličov, ktoré nám dokazujú prítomnosť Pata a Mata. Namiesto troch prskaní voda prská iba na jednom mieste. V kombinácii s celkovým pohľadom na zariasenú omietku si neodvažujeme odhadnúť ako je to s inými časťami tohto bytového domu.
Vidíme, že na viacerých novších budovách navrhujú projektanti rokmi overené chrliče. Zároveň vidíme, že tieto spôsoby odvodnenia kedysi fungovali, no dnes zlyhávajú. Je to preto, lebo mnohí projektanti problematiku ovládajú iba čiastočne a mnohé stavebné firmy nedodržiavajú technologické zásady a pravidlá správnej remeselnej praxe. Jedni aj druhí niečo robia, ale nevedia prečo to robia a či to vôbec správne robia / projektujú. Veľakrát sa možno úprimne snažia, ale to nestačí.
Zásady správnej projekčnej a realizačnej praxe pre chrliče
1. dostatočná dimenzia, v prípade kruhového prierezu najmenej DN 70, v prípade obdĺžnika najmenej 80x40 mm;
2. umiestnenie tak, aby vodopád nepadal popred dvere a okná a nedopadal na komunikačné plochy (napríklad chodníky), kde by mohol obmedzovať chodcov;
3. dopad vodopádu by mal byť na povrch, ktorý eliminuje prskanie a odrážanie vody na iné prvky, ktoré môže poškodzovať (typicky sokel, vitríny, vonkajšie schodiská); vyslovene zlá voľba je dopad vody na valúny, prípadne kamenné koberce. Predstavujú najväčšie riziko nekontrolovaného prskania. Najlepšou možnosťou je dopad na trávnatú plochu alebo priamo do kanála;
4. nenavrhovať chrliče nad sebou v jednej línii. Voda padajúca z horného padá na nižší, z neho prská na všetky strany a znečisťuje fasádu, typický príklad sú balkóny nad sebou;
5. okraj chrliča má presahovať zvislú líniu fasády aspoň o 30 cm; týmto znižujeme riziko znečistenia a zbytočného vlhnutia povrchu fasády vplyvom vetra;
6. balkóny, ktoré sú na najvyššom podlaží, by mali byť zhora kryté strieškou;
7. prestup chrliča cez murované zábradlie musí byť 100 % zaizolovaný voči vode v súlade s technologickým postupom výrobcu izolačného systému (manžety);
8. používať nekorozívne materiálové prevedenie a zohľadniť princípy chemických reakcií;
9. pravidelné čistenie chrličov má byť súčasťou údržby fasády bytového domu. Aspoň raz do roka je potrebné overiť, či chrlič nie je upchatý alebo inak poškodený;
10. pomôcka pre developerov: nespolupracovať s projektantmi, ktorí v škole chýbali, keď sa toto (možno) prednášalo. Dá sa totiž predpokladať, že chýbali aj na ďalších prednáškach a výsledok ich projektovania bude aj v iných ohľadoch slabý. Následne budú ľudia kritizovať developera a kaziť mu meno. Dobrý developer toto nepotrebuje.
>> Novší článok: XXXVI. Strešné lavíny
<< Starší článok: XXXIV. Chrliče I
