XXXIV. Chrliče I

Stavbárske matiné

Dátum pridania: 15.1.2021

Dnes budeme chrliť. Lepšie povedané, ukážeme si, ako sa niekedy projektuje odvodnenie terás chrličmi a poučíme sa z chýb iných.

Počas minuloročného letného dňa sme mali medzi dvoma inšpekciami trochu času. V jednom developerskom projekte sme si na „nádvorí“ sadli na lavičku o nasávali atmosféru letného sparna. Očami sme blúdili po fasáde, keď nás z celistvých bielych plôch vyrušili chrliče. Tieto chrliče slúžia na odvodnenie terás, ktoré prislúchajú k bytom na prvom poschodí. Nemusia byť určené na hlavné odvodnenie, možno plnia iba "záložnú" funkciu. Pre vysvetlenie problematiky to nie je rozhodujúce.


Možností ako odvodniť terasu je niekoľko. Dá sa použiť zvislé potrubie, ktoré je buď viditeľné na fasáde (priznané) alebo je skryté v hmote budovy (nepriznané). Ďalšou možnosťou je spádovanie vody do podlahovej vpuste. Voda následne pokračuje do ležatého potrubia, ktoré je umiestnené v podhľade prízemia. Osvedčenou voľbou sú už celé stáročia chrliče, ktoré môžeme vidieť na nádherných stavbách, napríklad na gotických katedrálach. Pre chrliče v modernom prevedení sa rozhodli aj projektanti tejto novostavby.

V tomto prípade použitie chrličov ale nedopadlo dobre. Evidentne tu chýbal dialóg medzi projektantom architektonickej časti a projektantom zdravotechnických inštalácií. Keby tieto dve osoby mali záujem o kvalitné projektovanie, nikdy by neumiestnili chrlič presne nad vstupné dvere do obchodného priestoru. Takto bude vodopád obťažovať ľudí, ktorí vchádzajú alebo vychádzajú z obchodu na prízemí.


Je minimálnym úsilím posunúť chrlič o meter vedľa, aby tento problém nenastal. Okrem toho je potrebné zobrať na zreteľ, že dažďová voda z terás nie je vždy čistá. Jej padanie na zámkovú dlažbu pred dverami spôsobí prskanie a vstupné dvere do predajne bude potrebné častejšie čistiť.

Pritom stačilo, aby si projektant zdravotechniky v kľude pozrel pohľadový výkres od projektanta architektúry a zapojil štipku sedliackeho rozumu. Možnosti mal najmenej dve. (Aj keď my by sme nikdy neumiestňovali chrliče nad chodník a odvodnenie by sme koncipovali úplne inak.)



Druhou podstatnou chybou je dimenzia (veľkosť) tohto chrliča. Na fotografii vidíme, že projektant navrhol úzke chrliče. My, čo sme na stavbách denno-denne, vieme, že do chrličovej rúrky sa môžu dostať rôzne nečistoty a vegetačné nánosy. Tieto spôsobia zúženie a postupne až nepriechodnosť. V zime dôjde k zamrznutiu celého priemeru. O päť-šesť rokov (po uplynutí záruky) si obyvatelia budú musieť zaplatiť z fondu opráv opravu, ktorá sa vždy realizuje vyvŕtaním väčšej diery a montážou širšieho chrliča. Naša rada na záver: chrlič kruhového prierezu by mal mať priemer najmenej 70 mm a chrlič v tvare obdĺžnika najmenej 80x40 mm.

Na katedrálach a iných historických budovách sú priemery chrličov ešte väčšie, a preto sú aj po stáročiach stále plne funkčné. Napríklad toto je chrlič na renesančnom kaštieli v Markušovciach.


Všimnite si jeho priemer a dĺžku. Prekvapivo nie je umiestnený nad žiadnymi dverami... Je dostatočne dlhý, aby voda, ktorá z neho padá, zbytočne neprskala na fasádu. Kaštieľ je zo 17. storočia a vtedy projektanti ešte neštudovali na univerzitách. Evidentne boli na tom vedomostne oveľa lepšie ako súčasná generácia, ktorá prekypuje "modernými riešeniami a atraktívnou architektúrou". Že?

Lenže – ako to býva aj v dobrých detektívkach – veci sa môžu mať v skutočnosti úplne inak. Na prvom obrázku sme nazvali rúrku nad vchodovými dverami do predajne chrličom. Je to naozaj tak? Vidíme, že rúrka vyčnieva pred fasádu iba pár centimetrov. Zároveň na treťom obrázku pozornému oku neuniklo, že v ľavej časti, úplne v pozadí, sú ďalšie dvoje dverí. Nad bližšími rúrka nie je, nad vzdialenejšími je. Začína sa to zamotávať. Prečo by šikovný projektant robil také hlúpe chyby a chrliče by umiestňoval priamo nad dvere? Čo ak to chrliče vôbec nie sú?



To nás inšpirovalo ku krátkej prechádzke po nádvorí. Pozorne sme si obzreli všetky vstupy do obchodných priestorov. Nie nad každým bola rúrka... Nemôže byť táto rúrka iba obyčajnou chráničkou, cez ktorú sa neskôr prepchá elektrický kábel, ktorý bude zabezpečovať napríklad podsvietenie reklamného pútača, ktorý bude nad vstupnými dverami umiestnený? A rúrky sú umiestnené iba nad tými dverami, kde to budúci majitelia požadovali? Úplne pokojne to tak môže byť.

Pokračovali sme teda v skúmaní. Odvodňovať veľké terasy takýmito subtílnymi rúrkami by bolo hazardom a proti predpisom. Nakukli sme cez sklo do interiérov. Cez stred obchodných priestorov boli vedené zvislé rúry, ktoré evidentne slúžia na primárne odvodnenie terás. Na čo slúžia potom tie subtílne rúrky vo fasáde? A prečo sú raz nad dverami a druhý krát mimo dverí?



Dôvodov môže byť niekoľko. Najschodnejšie vysvetlenie je, že sú „záložným riešením“, keď by sa hlavné podlahové vpuste na terasách upchali. Takisto môžu odvádzať prípadný kondenzát, s ktorým projektant uvažuje v rámci skladby terasy. Terasa je v tomto prípade vo svojej podstate plochá strecha. Funkciu chráničky, cez ktorú sa bude prepchávať nejaký kábel na podsvietenie reklamného pútača, môžeme vylúčiť. Máme teda definitívne potvrdené, že rúrky slúžia na odvod vody a majú charakter chrličov. Tej vody nemusí byť veľa a možno ani cez ne nikdy nebude tiecť.

Dnešná prvá časť o chrličoch má teda zaujímavé rozuzlenie. Nie všetko, čo vyzerá ako klasický chrlič, aj ním v skutočnosti je. Zároveň si odnášame poznatok, že snaha o záložné riešenie odvodnenia terás dopadla veľmi kostrbato. Projektanti umiestnili chrliče hala-bala a na niektorých miestach to vyšlo presne nad vstupné dvere do obchodov.

V ďalšom dieli pri chrličoch ostaneme a ukážeme si príklady, kde o chybách rúrok, ktoré majú byť chrličmi, nie sú žiadne pochybnosti.



>> Novší článok: XXXV. Chrliče II
<< Starší článok: XXXIII. Odsávač pár a osvetlenie v kúpeľni

Chcete mať pohodlný prístup k seriálu Stavbárske matiné?

Budeme vám posielať link na čerstvé vydania.
Je to zadarmo, žiadna cenzúra ani obťažujúca reklama vedľa textov.


Fotogaléria